Kto čo zavinil? Nákazlivá nenávisť vyrieknutými slovami alebo za to môže slovo samotné? Otázka pre Hamleta. V slovenčine vyšlo množstvo kníh, ktoré sa venujú ľudovým múdrostiam a mám poruke „Breviár prísloví a porekadiel alebo ľudové slovenské múdrosti “ (vydavateľstvo Q 111). V tejto knihe sa skrýva neuveriteľné kvantum navzájom si protirečiacich múdrostí a hlúpostí ohľadne „slova“.
Čo raz z huby vypustíš, ani štyrmi koňmi naspäť nedostaneš. Význam SLOVA sa stal asi najznámejším vďaka „filozofickému“ (a inak dosť antižidovskému) Evanjeliu svätého Jána:„Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha a to slovo bol Boh“. Ale to už predbiehame súčasnú diskusiu o tom, kto je na vine politickej búrke nenávisti na Slovensku, ktoré sa zatiaľ skončilo atentátom na ambiciózneho politika. No a nastala bitka o slová a o ich interpretácii. Oba tábory – opozičný aj koaličný – začali slovnú vojnu. V amerických kovbojkách s Johnom Waynom sa to nazýva „smoking gun“, po slovensky smiešne „dymiaci sa kolt“, ale lepšie by asi bolo„kto vytasil skôr“. V medzinárodnej politike to funguje tak, že kto zaútočil ako prvý (a prehral vojnu), je zodpovedný za debakel. Ako je to so slovom?
Slovo by malo byť základom komunikácie medzi ľuďmi, ale my k nemu (slovu) nechováme takú úctu ako evanjelista Ján, pre ktorého slovo znamenalo počiatok všetkého (Evanjelium sv. Jána 1: 1)
Poznáme spústu kombinovaných slov ako „dávam ti slovo nemeckého dôstojníka“, že ťa nezabijem, ak sa vzdáš. Alebo:„dávam ti svoje slovo, že požičané peniaze vrátim“. „Dávam tislovo,že ti vrátim knihu, ktorú som si od teba požičal/a.“ Alebo „dávam ti slovo chlapa“ (a prečo nie „dávam ti slovo baby“? Alebo slečny?). Alebo„zaprisahám sa svojím slovom“. No nie je srandovné, ako ľahkovážne narábame so slovami?
Tráva zoschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha trvá naveky.
(Izajáš 40:8)
Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým?
Tak, že bude zachovávať tvoje slová.
(Žalm 119:9)
Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch
(Žalm 119:105)
Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.
(Epištola sv. Pavla Židom; 4: 12)
A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.
(Epištola svätého Jákoba 1: 22)
My, ako občania, tu nie sme od toho, aby sme politikov vychovávali v slovnej kultúre alebo ich smerovali k biblickým výrokom. Sme tu od toho, aby sme ich upozornili, že čo raz huby vypustíš... jednoducho po sebe zanecháva následky. Toto nemá byť pokus o teologickú esej, ale iba varovanie pre kohokoľvek. Slovo v sebe skrýva obrovskú silu a nespútanú moc.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies