Poslanci začnú schôdzu hlasovaním o 22. bodoch

Hlasovaním o 22. návrhoch noviel a zákonov, o ktorých poslanci nerozhodli na konci júnovej schôdze parlamentu, odštartujú zákonodarcovia v utorok 3. septembra 23. schôdzu Národnej rady SR. Hlasovanie pred začiatkom leta zablokoval nezaradený poslanec Alojz Hlina, ktorý odmietol opustiť rečnícky pult. Argumentoval, že Smer-SD si nectí rokovací poriadok parlamentu a on neodíde, pokiaľ nepríde vláda a nebude môcť predniesť svoje interpelácie. Predseda parlamentu Pavol Paška po viacerých neúspešných výzvach, aby sa Hlina posadil do lavice a umožnil hlasovanie, ukončil 21. schôdzu s tým, že poslanci o návrhoch rozhodnú na najbližšej riadnej septembrovej schôdzi.

Zákonodarcov čaká na schôdzi najbohatší program v tomto volebnom období. „Sme svedkami nárastu počtu poslaneckých návrhov z dielne opozície, je ich skoro sedemdesiat,“ vysvetlil Paška po poslaneckom grémiu. „Idú voľby do Vyšších územných celkov, v národnej rade sedia potenciálni kandidáti nielen na predsedov samosprávnych krajov, ale aj poslancov krajov, a predpokladám, že každý bude využívať pôdu národnej rady na svoju prezentáciu,“ vyhlásil. 

Parlament v prvom čítaní prerokuje balík ôsmich zákonov, ktoré by podľa ministerstva financií mali podnikateľom znížiť administratívnu záťaž a mali by pomôcť v boji proti daňovým podvodom. Od 1. júla 2014 by sa tak mali zrušiť kolkové známky a postupne zavádzať nové spôsoby platenia poplatkov. Zmenám sa od začiatku budúceho roka nevyhne ani oblasť medzinárodného zdaňovania, a to v priamych daniach. Rezort financií totiž pripravil zvýšenie už existujúcej sadzby dane vyberanej zrážkou z 19 na 35 % a zabezpečenie dane pri platbách plynúcich daňovníkom z krajín, s ktorými nemá Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia. Taktiež by sa malo zjednodušiť poukazovanie 2 % podielu zaplatenej dane zamestnancami. Balík vládou schválených legislatívnych zmien obsahuje aj opatrenia, ktoré by mali pomôcť v boji proti daňovým podvodom. 

Poslanci sa budú zaoberať i návrhom nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 60,5 eura má štát podľa navrhovaného zákona od začiatku budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín. Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že mu takúto činnosť obec ponúkne. 

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by od roku 2015 už nemali mať prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni pri platení povinných sociálnych odvodov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý v prvom čítaní prerokuje parlament. Vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného, dátum jeho splatnosti a údaje týkajúce sa platenia poistného by mala SZČO oznamovať Sociálna poisťovňa. V súčasnosti sa SZČO musia prihlásiť v poisťovni na povinné platenie odvodov, ak ich hrubý príjem pred odpočítaním výdavkov za predchádzajúci rok presiahol 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Za minulý rok ide o sumu 4 716 eur. Odhlášku z povinného platenia odvodov si SZČO musia podať vtedy, ak ich hrubý príjem za rok 2012 klesol pod 4 716 eur. 

Poslanci prerokujú aj dva návrhy zákonov, ktorými rezort vnútra mení volebné kódexy. Politické strany budú môcť po novom na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac tri milióny eur, kandidáti na prezidenta maximálne pol milióna eur a nezávislí kandidáti na predsedov samosprávnych krajov najviac štvrť milióna eur, rovnako ako kandidáti na primátorov Bratislavy a Košíc. Všetci budú povinne zverejňovať údaje nielen o tom, koľko peňazí na kampaň minuli, budú tiež musieť informovať, odkiaľ peniaze majú. Zákon umožní prijímanie finančných darov stranou výlučne prevodom na účet strany. Zavádza evidenciu o daroch a darcoch na webovom sídle politickej strany, sprísňujú sa pravidlá pre prijímanie darov a ich evidenciu. 

V septembri sa opäť uskutoční aj tajná voľba predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.