Keď prechádzame traumou, náš mozog nefunguje tak, ako zvyčajne. Prepneme sa do režimu prežitia. Ako jeleň vo svetlách reflektorov, naše mozgy nasmerujú všetku našu duševnú a fyzickú energiu na riešenie bezprostrednej hrozby, kým nezmizne. V bežných situáciách sa tento stav časom vytráca. Trauma nie je len niečo, čo zažívame po tom, čo sme vo vojnovej zóne alebo v násilnej situácii, traumatizovať nás môžu aj naše vzťahy.
Traumatické zážitky sú prekvapivo bežné, s nejakou formou traumy sa aspoň raz v živote stretávajú asi tri štvrtiny populácie. Môže to znamenať zažiť veci ako zneužívanie, násilie alebo prírodné katastrofy.
Samotné prežívanie traumatickej udalosti nestačí na to, aby spôsobilo traumatický stres („trauma“). Osoba zažívajúca traumu musí vnímať udalosť ako veľmi znepokojujúcu alebo život ohrozujúcu.
Všetci dúfajú, že sa vyhnú tomu najhoršiemu, čo život môže ponúknuť – nehodám, chorobám, stratám alebo násiliu. Žiaľ, málokto z nás prežije život bez ujmy. Podľa nedávneho výskumu PTSD 75 percent ľudí zažije počas svojho života traumatickú udalosť. Tieto traumatické udalosti nevyhnutne spôsobia veľké utrpenie. Nie sú to však len zlé správy. Trauma môže byť tiež silnou silou pozitívnej zmeny.
Trauma a zmeny v mozgu
Keď prechádzame traumou, náš mozog nefunguje tak, ako zvyčajne. Prepneme sa do režimu prežitia. Ako jeleň vo svetlách reflektorov, naše mozgy nasmerujú všetku našu duševnú a fyzickú energiu na riešenie bezprostrednej hrozby, kým nezmizne. V bežných situáciách sa tento stav časom vytráca. Trauma nie je len niečo, čo zažívame po tom, čo sme vo vojnovej zóne alebo v násilnej situácii, traumatizovať nás môžu aj naše vzťahy.
Niekedy sa však naša počiatočná traumatická reakcia zasekne, takže je pre nás ťažké fungovať tak, ako by sme chceli. Trauma môže zmeniť spôsob, akým myslíme, cítime a konáme na dlhú dobu po počiatočnej udalosti. Pre mnohých ľudí to môže znamenať spätné spomienky alebo nočné mory, neustály pocit osamelosti, osamelosti, hnevu, rušivých myšlienok a spomienok, sebadeštruktívneho konania a podobne.
Všetky tieto veci sú veľmi normálnymi reakciami na traumu, ale nie vždy samy odídu. Dobrou správou je, že vzorce, ktoré sa môžu zdať trvalé, možno v skutočnosti zvrátiť – so správnym prístupom a vedomosťami môžete posunúť svoj mozog smerom k liečeniu. Môže však byť ťažké vidieť cestu vpred bez toho, aby ste najprv pochopili, ako a prečo k týmto zmenám dochádza.
Slovo trauma pochádza z gréckeho slova pre „ranu“. Je to veľmi vhodné, pretože emocionálna trauma je psychická rana. Trauma nastáva, keď sa stretneme so situáciami, ktoré sú nezvyčajné, neočakávané a presahujú našu schopnosť sa s nimi vysporiadať.
Podľa APA je trauma „emocionálnou reakciou na hroznú udalosť , ako je nehoda, znásilnenie alebo prírodná katastrofa“. Bezprostredne po udalosti sú typickými reakciami šok a popretie.
Je dôležité pochopiť, že rozmer udalosti nemusí nevyhnutne definovať poškodenie, ktoré spôsobí, alebo inými slovami závažnosť traumy. Účinok bude závisieť od každého človeka a od osobných premenných, ako je naša história, naše sociálne prostredie alebo moment, v ktorom sa v našom živote nachádzame.
Reakcia, ktorú máme na traumu, môže vážne ovplyvniť kvalitu nášho života. Preto je dôležité rozpoznať traumu a pracovať na nej. Ak nie sme schopní spracovať a prekonať traumatický zážitok, môžu sa u nás vyvinúť ďalšie poruchy fyzického a duševného zdravia, ako je úzkosť, depresia a dokonca PTSD (posttraumatická stresová porucha) .
Ako už bolo spomenuté, trauma je charakterizovaná emocionálnou reakciou na udalosť. Tieto udalosti sú vo všeobecnosti znepokojujúce a znepokojujúce a symptómy, ktoré môžeme zažiť, sa môžu líšiť. Môžeme však rozlíšiť tri hlavné typy traumy:
Akútna trauma je výsledkom jedinej udalosti, ktorá ohrozuje bezpečnosť človeka (či už fyzickú alebo emocionálnu). Príkladom môže byť prírodná katastrofa.
Chronická trauma je výsledkom dlhotrvajúcej a opakovanej skúsenosti s rovnakým druhom stresujúcich udalostí. Príkladom môže byť dlhodobé vystavovanie sa domácemu násiliu.
Komplexná trauma zahŕňa skúsenosť s viacerými rôznymi stresovými udalosťami. Príklad by sme mohli nájsť v rozvrátenej domácnosti, kde sú deti vystavené vysoko stresovým situáciám, ako je detská nedbanlivosť, užívanie drog, psychické, fyzické a/alebo sexuálne zneužívanie.
Neľútostný stres, jednoducho povedané, charakterizuje neustály pocit stresu. V súčasnosti máme tendenciu normalizovať tieto vysoké úrovne stresu ako súčasť našej rutiny, ale pravdou je, že to môže mať vážne následky na naše zdravie a kogníciu. A v najťažších prípadoch to určite môže vyústiť do psychickej traumy.
Neexistuje žiadna príčina traumy a v mnohých prípadoch je trauma subjektívna. Zatiaľ čo mnohé skúsenosti by sa všeobecne považovali za traumatické (napríklad svedok násilného trestného činu), niektoré skúsenosti môžu byť pre niektorých ľudí traumatické, ale pre iných nie.
Medzi najčastejšie príčiny traumy patria:
Fyzické týranie;
Sexuálne zneužitie;
Prírodné katastrofy;
Svedok násilia;
Bojové skúsenosti;
Zanedbanie alebo opustenie;
Zdravotná trauma (ako napríklad zranenie alebo choroba).
Trauma môže mať významný vplyv na náš každodenný život, od ovplyvnenia toho, ako myslíme a cítime, až po zmenu toho, ako sa správame k sebe a ostatným.
Trauma sa bežne prejavuje v našom každodennom živote ako rušivé (nechcené alebo znepokojujúce) myšlienky, vyhýbavé správanie, hypervigilancia alebo paranoja, ťažkosti so spájaním a komunikáciou s ostatnými, chronický emocionálny stres a poruchy užívania návykových látok.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies