Na otázku, ako dlho by mala trvať známosť, kým sa zo vzájomného spoznávania smie nakráčať do manželstva, by každý odpovedal po svojom a niet sa ani čo čudovať. Keď si vezmeme, ako vieme rozdielne pristupovať k láske, k nenávisti, k životu ako takému, potom je pochopiteľné, že nad jej správaním mnohí pokrútia hlavou alebo otvoria ústa v úžase. Tí odvážnejší pridajú potichu alebo nahlas zopár odsúdení, ale snáď len dovtedy, kým si príbeh jednej zlomenej ženy neprečítajú po samý koniec.
Vyrastala ako ktorékoľvek iné dieťa, bývala s rodičmi, navštevovala školu a hľadala si priateľstvá, ktoré by snáď vydržali dlhšie než školská dochádzka. Ach, nie, poopravujem svoje tvrdenie, len sa zdalo, že bola ako iné deti, len to predstierala. Keď sa totiž nikto nepozeral, keď sa zhasli svetlá a dvere sa zatvorili, keď sa dych ustálil na spánok, prichádzal za ňou otec, aby zneužil jej telo.
Prvé manželstvo
Znásilňovanie sa opakovalo a opakovalo, až kým sa vekovo nepriblížila k dospelosti. Potom, ako by urobil každý mysliaci človek, opustila domov a viac sa neobzrela. Osamelosť sa jej nepozdávala, ba naopak, sprotivila sa až do špiku kostí. A tak sa vydala za prvého nápadníka, ktorého jej smola prilepila na päty. Bol pohľadný, ale nespoľahlivý. A ona mladá, naivná a veľmi zatrpknutá, podľahla jeho zvodom.
V manželskom zväzku i počala dieťa, ale ako sa dalo čakať, muž radšej naháňal iné ženy, netehotné krásavice, čo mu zobali z ruky. Neraz plakala, zúfala si, bolo jasné, že z nej napokon vyvstane slobodná matka s nijakými peniazmi a ešte znásobenými dôvodmi, prečo nikomu nedôverovať. Sklamali ju rodičia, ktorí ju mali milovať, sklamali ju dospelí, ktorí ju mali chrániť a sklamal ju manžel, ktorý ju nemal opustiť. Koniec koncov sklamal ju celý svet a vôbec to nie je prehnané vyhlásenie.
Druhé manželstvo
Druhý pokus o vzťah sa rozvinul po rozvode, s narodeným dieťaťom. Tentoraz si však vybrala lepšie, zahľadela sa do muža pokorného, veriaceho v Boha a láskavého. Absolvovali prvé rande, i druhé bolo úspešné. Pozval ju i na tretiu a štvrtú schôdzku a po piatej sa odohrala významná udalosť, do lona jej padol návrh na manželstvo.
Pravdaže súhlasila, vzali sa a on si osvojil i syna, čo vyvolávalo dojem rozprávkovosti. „Počuj, čo to s tebou je? Niečo s tebou nie je v poriadku,“ skonštatoval manžel po uplynutí tretieho manželského týždňa. Ona dobre vedela, kam sa debata bude uberať. Pýtal sa jej, prečo je pesimistická, prečo nevie naplniť príbytok veselosťou. „Keď budem čakať len to najhoršie, nesklamem sa. Aj ty by si to mal tak robiť, vyhneš sa zbytočnej bolesti,“ odpovedala mu priamo a bez potreby premyslieť si reakciu. Neveriť bola akási jej osudová filozofia.
Nádej
Boh jej daroval milosť a dal sa jej spoznať. Prijal ju za dcéru a ona sa snažila, skutočne sa snažila, ale pochmúrnosť zo seba neodohnala. Až raz otvorila Bibliu, nalistovala kapitolu v novom zákone a celkom ju ohromil verš: „Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.“ Uvedomila si, že Boh je pánom nádeje, že kde On kraľuje, nie je vítaný pesimizmus. Nebol to ľahký proces, ani zďaleka sa nevyvíjal sladko ako v presladenej romanci, ale nakoniec je z nej žena plná, ba priam preplnená nádejou. Ráno čo ráno sa zobúdza s vedomím, že deň jej môže priniesť niečo dobré, že Boh má potešujúce prekvapenia a že veriť je odpoveďou na zlo.
Možno vás zaujme: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE: Čo sa týka situácie na Ukrajine, vraj nám ostáva už iba jedno jediné
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies