Mätie vás názov knihy? Zdá sa vám, že stať sa neobľúbeným predsa nemôže byť túžbou a cieľom nikoho z nás? Že naopak, všetci túžime skôr po tom - byť okolím, spoločnosťou, najbližšími prijímaní a obľúbení? No čo ak práve táto túžba prináša do našich životov nešťastie, únavu a frustráciu?...
Uznávaný japonský filozof Ičiró Kišimi vo svojom pozoruhodnom diele (v pôvodnom znení „The Courage To Be Disliked“ vyšla kniha v r. 2019, v slovenčine o dva roky neskôr) upozorňuje na to, ako náš pocit naplnenia, šťastia a slobody úzko súvisí predovšetkým s medziľudskými vzťahmi. A ako pri budovaní vzťahov s okolím ideme na to často celkom z opačného, nesprávneho konca.
Autor napísal svoj bestseller, ktorý pohol životmi ľudí po celom svete vo forme dialógu medzi filozofom a neskúseným mladíkom. Vychádza pritom z učenia slávneho mysliteľa Alfreda Adlera a prichádza so zaujímavými tézami: prečo je workholizmus veľkým klamstvom ľudstva, prečo byť nešťastnými je v podstate našou voľbou a ako vlastnými rozhodnutiami a postojom zmeniť smerovanie nášho života, ako žiť v prítomnosti a byť šťastní práve teraz...
No nastoľuje tiež otázku, ako nabrať odvahu byť vo vzťahoch autentickí, slobodní, to znamená prestať žiť život vo večných obavách z toho, či nenaplníme niekoho očakávania, či svojím rozhodnutím, postojom, názorom niekoho nezraníme, nedotkneme sa. Inými slovami – ako žiť s odvahou byť neobľúbený, ktorá je vyslovene podmienkou toho, ak chceme žiť život v plnej integrite a vernosti tomu, čomu veríme, za čím kráčame, čo je pre nás dôležité.
Táto ochota nebyť každým prijímaný úzko súvisí tiež s tým, či dokážeme napĺňať náš životný zámer, využiť naše jedinečné dary, talenty, s ktorými sme prišli na svet. Pretože tie objavíme a zužitkujeme iba vtedy, keď sa budeme pozerať niekam ďalej za obzor a budeme mať vyššie očakávania, ako – vmestiť sa do konkrétnych aj všeobecných očakávaní nášho okolia.
Autor tiež odhaľuje že ak sme aj v minulosti zažili traumy, zážitky, ktoré nás naučili okoliu iba prikyvovať, vyhovovať a konať obmedzujúco a škodlivo pre náš život na základe minulých skúseností, nemusí to tak byť navždy. V každej sekunde nášho života sme jeho tvorcom a môžeme vychýliť našu životnú cestu presne tam, kam sa rozhodneme.
Kišimi dokonca tvrdí, že na to, aby sme zažívali plnší a slobodnejší život, mali by sme sa zbaviť utkvelých predstáv o tom, že svet sa delí na pesimistov a optimistov. Takéto, ale aj mnohé ďalšie dopredu vytvorené konštrukty nás len vnútia „vliezť si do určitej škatuľky“, podvedome sa pod jej vplyvom správať a oberať sa tak o životné možnosti, rozlet, radosť.
Kniha odvážne tvrdí, že nemáme sa snažiť zapadnúť do určitej kategórie, považovať naše nálady, emócie ani náturu za niečo nemenné. Naopak, nabáda nás k tomu, aby sme aktívne volili náš pohľad na svet, životný štýl, to, ako reagujeme, konáme.
Autor sa dotýka aj Adlerovej teórie o tom, že keby nešťastní ľudia niečo chceli zmeniť na svojom živote, už by tak urobili. Inými slovami, že byť šťastnými alebo nešťastnými je našou voľbou, máme to vo svojich rukách. No na to, aby sme čelili zmene nášho života, musíme byť pripravení čeliť neznámemu, riskovať, vchádzať do teritórií, ktoré sme nepoznali. Najmä v oblasti medziľudských vzťahov, ktoré nám doteraz kázali zapadať do určitej predstavy, ktorú o nás druhí majú.
Máme odvahu rozbiť túto škrupinu? Vyliezť z kukly a stať sa pestrofarebným motýľom, ktorého množstvo a sýtosť farieb bude možno niektorým „trhať oči“? Ak chceme zažívať naozajstnú slobodu a autentickosť života, musíme na seba tento risk vziať, tvrdia Adler aj Kišimi.
Často smerujeme všetku svoju životnú energiu do toho, aby sme odstraňovali svoje nedostatky a slabosti. Aby to, čo vidíme v zrkadle bolo čo najdokonalejšie. Snažíme sa o perfekcionizmus, vyčítame si, odsudzujeme sa, ak takí nie sme. No nielen to, nájdeme si tiež výhovorku, že ak nie sme dokonalí, tak nebudeme sa otvárať vzťahom s druhými, nebudeme radšej nič podnikať, skúšať, tvoriť.
Ičiró Kišimi.
Takéto odmietanie vlastnej autentickosti je „najlepším“ receptom na nešťastný, osamelý a nezdravý život. Ktorý sa točí iba okolo toho, ako nám naše nedostatky bránia žiť. A tak naozaj žiť prestávame. V strachu, že budeme odmietnutí, vysmiati, zranení. Že sa nebudeme páčiť. No skutočná sloboda spočíva práve v prijatí toho, že sa naozaj všetkým páčiť nebudeme.
Naberiete tú odvahu? Rozprestriete krídla aj s tým, že všetky odtiene ich farieb nebudú napĺňať predstavy všetkých? Že možno ten let nebude priamočiary a vždy ladný? Neoberajme sa o krásu a radosť z letu v zúfalej snahe zapáčiť sa každému, vyzýva nás táto výnimočná kniha. Ani motýľ to tak nerobí. Jednoducho letí a žiari svojimi farbami, pretože tak bol stvorený...
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies