Tri veci o mysli, ktoré by mal vedieť každý

V mysli sa všetko začína aj končí, práve ona je bojiskom, na ktorom prebiehajú najhoršie a aj najťažšie prehry, najsladšie a najpamätihodnejšie víťazstvá. Podľa toho, kto ako myslí, aj žije, lebo predsa nie je pravdepodobné, že človek s pesimizmom v rozume bude rozdávať úsmevy ako cukríky alebo že pozitívne naladený sa zamračí na každého, keď len dostane príležitosť.

Tri veci

O mysli by sme mali vedieť, že:

Po prvé, nie je nič pravdy na tom, že sa nedá ovládnuť. Nevravím, že ju máme umŕtviť, to nie, ale bola nám daná schopnosť povyberať si, čo zaujme v mysli miesto kráľa a čo, naopak, povyhadzujeme preč ako nepotrebné haraburdy.

Je to proces, ktorý trvá dlhšie ako deň, dlhšie ako týždeň, dlhšie ako mesiac, ale ak sa naučíme povedať nie nedobrým myšlienkam a privítame dobré, potom sa môžeme považovať za šťastlivcov.

Po druhé, myseľ má moc určiť, ako budeme hľadieť na problém. To ona z neho robí buď obra na nezvládnutie, alebo mravca, ktorého sa dá ľahko zašliapnuť. Volí si, či obrovskú zmenu bude považovať za dôvod na vzdanie sa, alebo sa radšej pokúsi vziať veci do rúk a postaviť sa na začiatok. Ona určí, či sklamanie bude vždy len niečím na plač, alebo radšej tým, čo poučí, čo dodá múdrosť, čo prispeje k bohatším skúsenostiam.

Po tretie, hoci sa myseľ odstaviť nedá, je potrebné dopriať jej čas na vstrebanie. Zaneprázdnenosť je choroba, ktorou trpí asi celé ľudstvo, a ak ňou niekto aj netrpí, radšej sa nepriznáva a predstiera spolupatričnosť, avšak či máme povinností nad hlavu alebo nám siahajú len po plecia, musíme si dopriať čas na zotavenie. Okamihy, keď odoženieme otázky, na ktoré aj tak nemáme odpoveď a budeme len ľuďmi z mäsa a kostí, tvormi, čo si užijú omrvinku zábavy. Prečítame si knihu, pustíme si film, ktorý sme beztak videli najmenej tisíc a možno aj viackrát, vyložíme si nohy a zahryzneme sa do čokolády. Vtedy si myseľ vydýchne, dostane príležitosť posilniť sa. Nájde si príčinu na smiech. Oslobodí sa.