Viete, čo je emocionálne jedenie a ako sa od tohto zlozvyku oslobodiť?

Mnohí z nás často siahajú po jedle aj preto, aby sa upokojili, zbavili stresu, odmenili sa, zahnali zlé pocity, samotu, smútok, hanbu. Jednoducho jeme, aby sme nasýtili a utíšili náš emočný hlad.

Emočné jedenie je dnes už pojem, ktorý uznáva aj veda, hovoria o ňom odborníci v oblasti zdravého stravovania, psychológie, duševného zdravia. Takýto emočný hlad nás väčšinou núti siahať po nezdravých potravinách s vysokými kalorickými hodnotami, výraznými chuťami, no nízkou nutričnou hodnotou: sladkosti, zmrzliny, vysmážané jedlá, hranolčeky, čokolády, pizza, čipsy...

Výraznou chuťou a kalorickou injekciou chceme v skutočnosti naplniť nie náš žalúdok, ale emočný stav. Chceme sa rýchlo cítiť lepšie a náš organizmus a myseľ to vyhodnotia tak, že nám pomôže práve chvíľka strávená s výraznými chuťami, s otvoreným balíčkom keksíkov či praženými mandľami...

Žiaľ, takéto momenty slasti pre naše chuťové poháriky nezariadia zázračne, aby sme sa cítili lepšie, skôr naopak. O chvíľu si budeme náš kalorický prehrešok vyčítať a navyše, emočná bolesť či nepokoj zostáva.

Emočné jedenie môže mať u ľudí rôzne rozmery a hĺbky. Niekto je iba občasný „emočný jedák“ – rozčúli sa, alebo ho vystresuje občasná výnimočná situácia, tak si v tej chvíli dopraje tabuľku čokolády. No sú ľudia, pre ktorých je emočné jedenie každodenným životným štýlom. Žijú s pocitom pocitovej nenasýtenosti, dlhodobej traumy, zranení na duši, ktoré nedokázali vyriešiť psychologickou cestou terapie. A tak svoje dlhoročné smútky, neodpustenia, bolesti, úzkosti, pocit nedostatku v oblasti vzťahov, záujmov, sebarealizácie, pochopenia, kreativity či úcty doslova zajedajú.

Ani si nevšimneme, a zrazu je náš život plný rituálov, spojených s emočným jedením: Nevieme sa s dostatočnou dávkou entuziazmu nakopnúť do dňa, ak ho nezačneme sladkým pečivom. Ak som unavený, alebo som vykonal niečo náročné, „poľutujem“ sa niečím dobrým z chladničky. Ak ma niekto nepochopil, na ulici alebo v práci mi povedali niečo nemilé, idem rýchlo domov hodovať a smútiť. Ak sa nudím, idem rýchlo do samošky po niečo sladké a hneď bude život pestrejší...

Iste, príležitostné používanie jedla na povzbudenie, odmenu alebo oslavu nemusí byť nevyhnutne zlé. Je v poriadku občas maškrtiť, tešiť sa na dobré jedlo či spoločnú večeru s priateľmi niekde vonku. Ak je však jedenie vaším hlavným mechanizmom zvládania emócií a ak je vaším prvým impulzom otvoriť chladničku vždy, keď ste v strese, rozrušení, nahnevaní, osamelí, vyčerpaní alebo unudení, uviaznete v nezdravom cykle, v ktorom sa nikdy nerieši skutočný  problém, iba krátkodobý pocit.

Emocionálny hlad sa jednoducho nedá zaplniť jedlom. Jedenie môže byť v danom momente príjemné, ale pocity, ktoré ho vyvolali, sú stále prítomné. A k nim sa pridáva vaše sebabičovanie a sypanie si popola na hlavu za to, že ste zhrešili niečím kalorickým a nemáte pevnú vôľu.

Problém sa ešte zhoršuje tým, že ste rezignovali na iné, zdravšie a najmä účinné spôsoby, ako zvládať svoje emócie. No bez ohľadu na to, ako bezmocní sa cítite v súvislosti s jedlom a vašimi pocitmi, vždy je možné urobiť pozitívnu zmenu a vyjsť z tohto začarovaného kruhu. Môžete sa naučiť zdravšie spôsoby, ako sa vyrovnať so svojimi emóciami, dokázať identifikovať spúšťače, ktoré vás k tomu nútia, prekonať neovládateľné chute a skoncovať s emočným jedením.

Rozdiel medzi emocionálnym a fyzickým hladom
Skôr ako sa vymaníte z cyklu emočného jedenia, musíte sa najprv naučiť rozlišovať medzi emočným a fyzickým hladom. Môže to byť zložitejšie, ako sa zdá, najmä ak ste sa už naučili pravidelne používať jedlo na zvládanie svojich pocitov. Existujú však indície, ktoré vám pomôžu rozlíšiť fyzický a emocionálny hlad:

Emocionálny hlad prichádza náhle. Zasiahne vás v okamihu a máte pocit, že je ohromujúci a naliehavý. Na druhej strane, fyzický hlad prichádza postupne. Nutkanie jesť nie je také hrozivé a nevyžaduje si okamžité uspokojenie (pokiaľ ste nejedli veľmi dlho).

Emocionálny hlad túži po špecifických výrazných potravinách. Keď ste fyzicky hladní, takmer všetko vám znie dobre, vrátane zdravých vecí, ako je zelenina, ovocie... Emocionálny hlad však túži po nezdravom jedle alebo sladkých pochutinách, ktoré poskytujú okamžitý nával energie. Máte pocit, že potrebujete tvarohový koláč alebo pizzu a nič iné vás nezasýti.

Emocionálny hlad často vedie k bezmyšlienkovitému jedeniu. Skôr než sa nazdáte, zjete celé vrecko čipsov či celý polliter zmrzliny bez toho, aby ste tomu venovali pozornosť alebo si to naplno vychutnali. Keď jete v reakcii na fyzický hlad, zvyčajne si viac uvedomujete, čo robíte.
Emocionálny hlad sa neuspokojí s plným žalúdkom, fyzický hlad sa končí, keď ste plní. Emocionálne jedenie vyvoláva pocity viny, bezmocnosti a hanby, pri jedení na uspokojenie fyzického hladu sa necítite zle.

Prvým krokom k zastaveniu emočného jedenia je identifikácia vašich osobných spúšťačov. Aké situácie, miesta alebo pocity vás nútia siahnuť po jedle? Väčšina emocionálneho jedenia súvisí s nepríjemnými pocitmi, ale môžu ho spúšťať aj pozitívne emócie, napríklad odmena za dosiahnutie cieľa alebo oslava sviatku či šťastnej udalosti.

Bežné príčiny emočného jedenia

Stres. Keď je stres chronický, ako je to často v našom chaotickom, rýchlom svete, vaše telo produkuje vysoké hladiny stresového hormónu kortizolu. Kortizol vyvoláva chuť na slané, sladké a vyprážané jedlá - jedlá, ktoré vám dodávajú príval energie a potešenie. Čím viac je vo vašom živote nekontrolovaného stresu, tým je pravdepodobnejšie, že sa budete obracať k jedlu, aby ste si uľavili od emócií.

Napĺňanie emócií. Jedenie môže byť spôsob, ako dočasne utlmiť nepríjemné emócie vrátane hnevu, strachu, smútku, úzkosti, osamelosti, odporu a hanby. Kým sa otupujete jedlom, môžete sa vyhnúť ťažkým emóciám, ktoré by ste radšej necítili.

Nuda alebo pocit prázdnoty. Stáva sa vám, že jete len preto, aby ste mali čo robiť, aby ste sa zbavili nudy alebo aby ste vyplnili prázdnotu vo svojom živote? V danom okamihu vás dobrota zasýti a odvráti vašu pozornosť od skrytých pocitov bezcieľnosti a nespokojnosti s vaším životom.

Zvyky z detstva. Spomeňte si na svoje spomienky na jedlo z detstva. Odmeňovali vás rodičia za dobré správanie zmrzlinou, brali vás na pizzu, keď ste dostali dobré vysvedčenie, alebo vám podávali sladkosti, keď ste sa cítili smutní? Tieto návyky sa často môžu preniesť do dospelosti. Alebo vás k jedlu môže viesť nostalgia - milované spomienky na grilovanie hamburgerov na dvore s otcom alebo pečenie a jedenie koláčikov s mamou.

Sociálne vplyvy. Chvíľky s inými ľuďmi pri jedle sú radostnou súčasťou nášho života, no aj tie môžu viesť k prejedaniu sa. Často strácame kontrolu nad jedením len preto, že „je tu nejaké jedlo“ alebo že „všetci ostatní jedia“. V spoločenských situáciách sa môžete prejedať aj z nervozity. Alebo vás k prejedaniu nabáda rodina či okruh priateľov: „Veď si daj, neubudne z teba!“

Jedným z najlepších spôsobov, ako identifikovať vzorce, ktoré stoja za vaším emočným jedením, je viesť si denník jedla a nálad. Zakaždým, keď sa prejedáte alebo cítite nutkanie siahnuť po svojej úteche z chladničky, venujte chvíľu času tomu, aby ste zistili, čo vyvolalo toto nutkanie. Všetko si zapíšte do denníka. 

Časom uvidíte, že sa vám vynorí určitý vzorec. Možno ste sa vždy skončili prejedení po tom, čo ste strávili čas s kritickým priateľom. Alebo sa možno stresujúco najete vždy, keď máte termín alebo keď sa zúčastňujete na rodinných udalostiach. Keď identifikujete spúšťače emočného jedenia, ďalším krokom je nájsť zdravšie spôsoby, ako svoje pocity nasýtiť.

Ak chcete prestať s emocionálnym jedením, musíte nájsť iné spôsoby, ako sa emocionálne naplniť. Nestačí pochopiť cyklus emočného jedenia alebo dokonca porozumieť svojim spúšťačom, hoci to je obrovský prvý krok. Potrebujete nájsť vhodné alternatívy k jedlu, ku ktorým sa môžete obrátiť, aby ste sa emocionálne naplnili. Či už je to čas strávený s dôveryhodnými, inšpiratívnymi, motivujúcimi ľuďmi, o ktorých sa môžete oprieť, čas na koníček, tvorbu, písanie, rozhodnutie vyskúšať šport, ktorý bude robiť dobre vášmu telu aj duši, prechádzky, odstránenie určitých rušivých a nestabilných prvkov z vášho života, možno rozhovory s terapeutom, možno meditácie, či čas strávený s Bohom...
Cesta von zo začarovaného cyklu emočného jedenia určite existuje. Zastavte sa vždy, keď vás to znovu prepadne, a dajte si čas spýtať sa vašej duše, čo ju bolí, čo jej chýba...