James Earl Jones, herec, ktorý sa vďaka svojmu hromovému hlasu a impozantnému vystupovaniu stal jedným z najneprehliadnuteľnejších hercov svojej generácie, či už v Shakespearových tragédiách, sérii Hviezdnych vojen alebo v animovaných klasikách spoločnosti Disney. Zomrel 9. septembra vo svojom dome v Pawlingu v štáte New York.
Jones, ktorý v Hollywoode a na Broadwayi zosobňoval autoritu so svojou dvojmetrovou postavou, bol v kontraste so svojou extrémnou plachosťou v detstve. Keď vyrastal na farme v Mississippi a potom v Michigane, osem rokov prakticky mlčal, aby zakryl koktavosť.
Svoju lásku k vystupovaniu objavil na strednej škole, keď ho učiteľ v snahe upútať ho vyzval, aby predniesol niekoľko veršov poézie, ktorú zložil mladý študent. Pán Jones, vtedy 14-ročný, bol šokovaný náhlou dôverou vo svoj hlas. "Písané slovo je pre koktavého človeka bezpečné," poznamenal neskôr. "Písmo je útočisko."
Počas svojej sedemdesiatročnej kariéry nazbieral Jones stovky titulov na divadelných doskách a filmovom plátne, pričom si vyslúžil obdiv za ľudskosť a charizmu, ktorú vniesol aj do tých najzraniteľnejších postáv. Patril k vzácnej skupine umelcov, ktorí získali ceny Tony, Emmy, Grammy a Oscara, pričom posledná z nich, čestný Oscar pre Jonesa, bola udelená v roku 2011 s odkazom na "jeho dedičstvo dôslednej dokonalosti a neobyčajnej všestrannosti".
Po debute na filmovom plátne v úlohe pyrotechnika vo filme Dr. Divnoláska (1964), protivojnovom diele Stanleyho Kubricka, sa pán Jones stal impozantným, dokonca zastrašujúcim hercom, či už ho videli, alebo nie. Vo filmoch Hviezdnych vojen prepožičal hlas zlovestnému Darthovi Vaderovi a osudovému patriarchovi Mufasovi v Disneyho celovečernom filme Leví kráľ (1994).
V priebehu rokov si Jones vybudoval portfólio významných hollywoodskych postáv. Zahral si vodcu hadieho kultu vo filme Barbar Conan (1982), starnúceho baníka, ktorý sa stretáva so štrajkujúcimi z 20. rokov minulého storočia vo filme Matewan (1987), otca afrického princa Eddieho Murphyho v komédii Coming to America (1988); mrzutý literárny samotár v baseballovej fantasy "Field of Dreams" (1989); slepý bývalý hráč vo filme "The Sandlot" (1993); a juhoafrický kňaz pátrajúci po svojom nezvestnom synovi vo filme "Cry, the Beloved Country" (1995).
Profesionálny vek dosiahol ako mimobroadwayský umelec v dobrodružných hrách s aktuálnymi politickými témami. V roku 1961 nadchol recenzentov hlavnou úlohou v hre Jeana Geneta "The Blacks", absurdnej alegórii kolonializmu, a v roku 1964 ako Othello v inscenácii Josepha Pappa na Newyorskom shakespearovskom festivale. Pán Jones povedal, že Maura stvárnil ako muža s "obrovskou vnútornou silou", aby jeho tragický koniec - a podvod jeho bieleho dôverníka, ktorý ho urýchlil - ešte viac rezonoval u divadelníkov uprostred hnutia za občianske práva.
"Pán Jones prenasleduje hru ako čierny anjel pomsty," napísal divadelný kritik Clive Barnes v New York Times. "Dokonca aj keď ho ničí utrpenie, jeho prítomnosť má takmer morálnu silu a jeho hlas vyžaruje agóniu, ktorá je vo svojej nahote až príliš osobne bolestivá."
O dve desaťročia neskôr si pán Jones zahral ďalšiu rozhodujúcu úlohu vo filme "Ploty". Hral Troya Maxsona, negramotného hráča černošskej ligy, ktorý sa stal smetiarom v Pittsburghu 50. rokov. Je to muž, ktorý sa utápa vo vlastných neúspechoch a stratených snoch a zradí svoju nezlomnú manželku a športovo nadaného syna.
Jones povedal, že Hollywood ho odsunul na okraj kvôli jeho rase. Odmietol hlavnú úlohu v blaxploitation filme "Shaft" z roku 1971, pretože okrem farby pleti necítil žiadne spojenie s mestským detektívom. Povedal, že začal nadmerne jesť a jeho rastúca váha bola obranným mechanizmom proti takýmto ponukám.
Jones svoju najslávnejšiu úlohu, hlas Dartha Vadera (Vadera na plátne stvárnil David Prowse), odmietol. Povedal, že to bola len jednodňová práca, za ktorú zinkasoval 7 000 dolárov. Neskôr, keď sa Hviezdne vojny stali senzáciou, vyjednal lepšiu ponuku. Novinári sa niekedy pána Jonesa pýtali, či využíva svoj zakazujúci Vaderovský výzor napríklad na odháňanie zlodejov. Denníku Times priznal, že sa za Vadera vydával len raz, keď používal CB vysielačku počas jazdy cez celú krajinu. "Vodiči nákladných áut by sa naozaj zľakli - pre nich to bol Darth Vader," povedal. "Musel som s tým prestať."
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies