Nórsko sa stalo prvou krajinou, ktorá zakázala odlesňovanie. Nórsky parlament prisľúbil 26. mája, že politika verejného obstarávania vlády bude bez odlesňovania.
Akýkoľvek výrobok, ktorý prispieva k odlesňovaniu, sa nebude používať v škandinávskej krajine. Sľub bol odporúčaný Stálym výborom Nórskeho parlamentu pre energetiku a životné prostredie ako súčasť Akčného plánu o rozmanitosti prírody.
Nadácia Rainforest Foundation Norway bola hlavnou lobistickou silou tohto odporúčania a celé roky pracovala na tom, aby sľub nadobudol platnosť.
"Toto je dôležité víťazstvo v boji za ochranu dažďového pralesa," uviedol Nils Hermann Ranum, šéf politiky a kampane v Rainforest Foundation Norway.
"V posledných rokoch sa niekoľko spoločností zaviazalo ukončiť obstarávanie tovaru, ktorý môže byť spojený so zničením dažďového pralesa. Doteraz tomu tak nebolo s podobnými záväzkami vlád. Je preto veľmi pozitívne, že nórsky štát teraz postupuje takisto a robí rovnaké požiadavky, pokiaľ ide o verejné obstarávanie.”
Bruken av palmeolje til biodrivstoff øker i EU. Dette er dårlig nytt for klimaet, og viser at Norges beslutning om å endre biodrivstoffpolitikken for å utelukke avskogingsdrivstoff allerede fra 2020 er helt riktig og nødvendig. https://t.co/54Eu3UPIlN pic.twitter.com/V82aq3o0Du
— Regnskogfondet (@regnskogfondet) June 27, 2019
Akčný plán Nórska obsahuje aj žiadosť parlamentu, aby vláda venovala náležitú starostlivosť ochrane biodiverzity vo svojich investíciách prostredníctvom Nórskeho vládneho dôchodkového fondu Global.
"Ostatné krajiny by mali nasledovať vedenie Nórska a prijať podobné záväzky týkajúce sa odlesňovania," povedal Ranum.
"Najmä Nemecko a Spojené kráľovstvo musia konať na základe spoločného vyhlásenia na summite OSN o klíme,” dodáva Nils.
Nemecko a Spojené kráľovstvo sa pripojili k Nórsku, ktoré sa na summite OSN o klíme v roku 2014 zaviazali “podporovať národné záväzky, ktoré podporujú dodávateľské reťazce bez odlesňovania“ prostredníctvom politík verejného obstarávania a trvalo udržateľných zdrojov výrobkov, ako je palmový olej, sója, hovädzie mäso a drevo, informuje Huffington Post.
Hovädzie, palmový olej, sója a drevené výrobky v Argentíne, Bolívii, Brazílii, Paraguaji, Indonézii, Malajzii a z Papuy Novej Guinei boli zodpovedné za 40 % odlesňovania v rokoch 2000 až 2011. Týchto sedem krajín tiež zodpovedalo za 44 % emisií uhlíka.
Ďalší krok správnym smerom
Nedávny prísľub Nórska je ďalším krokom, ktorý krajina podnikla v boji proti odlesňovaniu. Škandinávska krajina financuje niekoľko projektov na celom svete.
Nórska vláda oznámila záväzok vo výške 222 miliónov eur na ochranu lesa Guyany, informoval WorldWatch Institute. Juhoamerická krajina, ktorá má svoje lesné zóny na ťažbu dreva, dostala peniaze počas štvorročného obdobia od roku 2011 do roku 2015.
"Naša krajina je v štádiu, keď naša populácia nie je o nič menej materialistická (ako industrializované krajiny) a ani nechcú zlepšovať svoje životy," povedala Carolyn Rodrigues-Birkett, ministerka zahraničných vecí Guyany. "Chceme pokračovať v našom vývoji, ale nemôžeme to urobiť bez peňazí,” dodáva.
Partnerstvo je súčasťou iniciatívy OSN Znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov, ktorá bola spustená v roku 2008. Guyana je jedinečná medzi svojimi partnermi v iniciatíve, pretože lesy krajiny nie sú vystavené veľkému tlaku na odlesňovanie.
V roku 2015 zaplatilo Nórsko takmer 900-tisíc eur Brazílii, ktorá je domovom 60 % amazonského lesa, na dokončenie dohody medzi oboma krajinami v roku 2008, aby sa zabránilo odlesňovaniu, tvrdí mongabay.com.
Odlesňovanie brazílskej Amazonky sa v poslednom desaťročí znížilo o viac ako 75 %, čo predstavuje najväčšie zníženie emisií v danom období.
Dohoda pomohla zachrániť viac ako 86-tisíc štvorcových km dažďového pralesa. Informoval National Geographic.
Partnerstvo chválil generálny tajomník OSN Pan Ki-mun:“Partnerstvo medzi Brazíliou a Nórskom prostredníctvom Amazonského fondu ukazuje intenzívnejšiu podporu jednému z najpôsobivejších opatrení na zmiernenie zmeny klímy v posledných desaťročiach. Je to vynikajúci príklad medzinárodnej spolupráce, ktorú potrebujeme na zabezpečenie budúcej udržateľnosti našej planéty."
Amazonia stratila okolo 17 percent svojich stromov v posledných 50 rokoch, podľa World Wildlife Fund.
Diskusia pre TED vysvetľuje, ako Brazília dosiahla svoj cieľ
Nórsko sa nezameriava len na juhoamerické lesy. Krajina tiež zohráva úlohu v Afrike a ďalších regiónoch planéty.
"Dúfame, že Libéria bude schopná znížiť emisie a zároveň znížiť chudobu," povedal Jens Frolich Holte, politický poradca nórskej vlády.
Libéria je domovom 43 percent lesov Hornej Guiney a poslednou populáciou západných šimpanzov, lesných slonov a leopardov. Krajina súhlasila s tým, že do roku 2020 bude chránených 30 % alebo viac lesov.
As if burning #PalmOil in the tanks of cars was not silly enough, Japan is now planning to burn palm oil in electricity plants!
— Sini Eräjää (@SiniErajaa) July 1, 2019
Help our colleagues @FoEJapan & Co. to stop these false "renewable" solutions! #BigBadBioenergy #NotInMyTank https://t.co/pCUuRx4ZrK pic.twitter.com/Nunmdh87mI
Lesy sú náramne dôležité
Lesy pokrývajú 31 percent zeme na Zemi. Sú to pľúca planéty, produkujúce kyslík a odstraňujúce oxid uhličitý z atmosféry.
Každoročne sa stratí približne až 150-tisíc štvorcových km lesov, čo je miera 48 futbalových ihrísk každú minútu.
Odhaduje sa, že odlesňovanie prispieva približne k 15 % všetkých emisií skleníkových plynov. Odlesňovanie prispieva nielen k zmene klímy, ale môže tiež narušiť živobytie a prírodné cykly, povedal Svetový fond pre ochranu prírody.
Odstránenie stromov môže narušiť kolobeh vody v regióne, čo má za následok zmeny v zrážkach a prietoku rieky a prispieva k erózii.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies