V boji proti ťažkým kovom v pôde pomáhajú aj špeciálne rastliny, ktoré vyťahujú zo zeme práve látky ako arzén či antimón.
Banská minulosť na Slovensku síce priniesla veľký význam a slávu pre slovenské mestá ako Banská Bystrica, ktorá sa svojou meďou preslávila aj v Taliansku, alebo Banská Štiavnica, ktorá bola tretím najvýznamnejším mestom Uhorska.
Spiš je tiež považovaný za miesto, kde bola silná banská činnosť. A zanechalo to aj tu dopad na životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia uviedlo v roku 2019, že niekde to má aj ten následok, že niektoré rieky majú viacej zinku, olova či arzénu. Ekologický aktivista Dušan Bevelaqua pre RTVS zdôraznil, že tieto látky sa cez poľnohospodársku výrobu dostávajú až do potravín.
Trpí aj rieka Hornád. Primátorka Krompách Iveta Rušinová hovorí, že železo-rudné bane už takmer 20 rokov nefungujú. Aj Hnilec, ktorý prichádza do nádrže Ružín, je kontaminovaná, čo sa odráža aj na sfarbení vody tejto nádrže. „V tom mäse tých rýb je veľmi vysoká koncentrácia tých ťažkých kovov,“ zdôraznil pre RTVS Bevelaqua s tým, že sa to ukladá v našich organizmoch.
Výhodou je pestovanie rastlín, ktoré umožnia, aby sa ťažké kovy dostávali von z pôdy. Deje sa tak na viacerých miestach sveta, ktoré boli zasiahnuté banskou činnosťou. Rastliny totiž práve tieto ťažké kovy vyťahujú zo zeme, ktorá sa ich tak postupne zbavuje. Ide najmä o tzv. hyperakumulátory.
Pozrite, čo vytvárajú Slováci, aby pomohli aj prírode.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies