Ohováranie chutí ako med, ale páli ako oheň. Mnohí v ňom hľadajú zábavu, výnimočnosť či únik z nudy, no málokto si uvedomuje, že každé slovo môže rozdeliť priateľov, zničiť dôveru a zraniť srdcia. Tento článok ukazuje, ako sa na ohováranie pozerá Biblia – ako na vážny duchovný problém, ktorý rozdeľuje, odhaľuje tajomstvá a kradne čas.
Je sladké, skoro ako medový koláčik s čokoládou. Keď začneme ohovárať, náš jazyk sa nevie nasýtiť. Pery sa nie a nie zatvoriť. Zrazu si pripadáme dôležití, ako keby sme vedeli čosi, čo iní nevedia, ako keby sme mali kľúč od dverí, do ktorých nikto iný nesmie vstúpiť.
Je to, ako keby sme mali akýsi tajný spolok. Len my, ten, pred ktorým ohovárame a nikto viac. Je len na nás, s kým sa o to podelíme. Ohovárať znamená i mať chvíľkovú moc. Klamlivú, postavenú na piesku, ale i tak.
Môže nám to prichodiť nevinné, veď čo, len si trochu niekoho ohovoríme. Len utrúsime päť písmen tu, tri vety tam, jedno vyhlásenie za druhým. V skutočnosti sa ale Biblia na ohováranie pozerá veľmi kritickým okom.
A ak sa Biblia takto díva, potom je to Boží pohľad, lebo predsa vieme, že Božie slovo je inšpirované Najvyšším.
V knihe Prísloví sa píše, že zvrátený človek vyvoláva svár a ohovárač rozdeľuje priateľov. Prvá strašidelná vec je tá, že ohovárač je v jednom verši s človekom zvrátený, čo samo osebe dodáva celej záležitosti ešte väčšiu vážnosť.
A druhé zlé, priam odporné je, že kto ohovára, ničí vzťahy.
Vzťahy, ktoré stvoril a požehnal Boh. Vzťahy, pre ktoré bol človek stvorený. Vzťahy, ktoré sa budujú dlho a ťažko. Vzťahy, v ktorých sa máme cítiť bezpeční, milovaní a prijatí
Vzťahy, kde sa dôvera síce dá nanovo postaviť, ale nie každý sa do takej tvrdej driny pustí, lebo je to namáhavejšie ako vystavať celý zámok.
Ďalej sa v rovnakej knihe v Biblii píše, že kto chodí ako ohovárač, odhaľuje tajomstvá. Naopak, kto je spoľahlivého ducha, drží veci v tajnosti.
Ohovárač je teda pravým opakom niekoho, kto je spoľahlivý. To znamená, že s ohováračom sa síce radi porozprávame, lebo vypočuť si pikantnosť či čosi podobné, pošteklí náš sluch, ale nikdy sa mu nezdôveríme.
Ohováračovi nebudeme plakať na pleci. Nepozveme ho na svadbu, aby si s nami zatancoval, ba ani na pohrebe, pri plači vítaný nebude, lebo hlboké priateľstvá sa s ním nenadväzujú.
Ohováračovi nezavoláme, keď budeme v tiesni. Ani mu nenapíšeme, keď bude deň krásny. Ľudia mu dajú presne to, čo on sám dáva, iba povrchnosť.
Aj apoštol Pavol varoval pred ohováračmi, hoci jeho varovanie bolo späté s konkrétnymi ženami. S vdovami, ktoré, podľa jeho slov, nič nerobia, len chodia z domu do domu a ohovárajú.
Ako vidíme, ohováranie súvisí so žitím bez cieľa. S márnením času. S lenivosťou. Kto takto žije, áno, ten si potrebuje všednosť dajako spestriť. Ten potrebuje ohovárať.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies