Vodu pred vývozom dnes nechránime dostatočne

V súčasnosti nie je voda na Slovensku dostatočne chránená. Skonštatoval to minister životného prostredia Peter Žiga. Vodu treba chrániť aj v prípade možného vývozu lepšie a ako strategickú surovinu, ktorá má nenahraditeľný význam pre život a zdravie obyvateľstva ako aj pre bezpečnosť a plnenie základných funkcií štátu. "Práve sme navrhli vo vodnom zákone také postupy, aby sme obmedzili alebo zabránili nekontrolovateľnému vývozu vody za hranice nášho štátu. Žiaľ, táto problematika bola veľmi zle pochopená a dokonca vedenie rezortu bolo obvinené, že chce s vodou obchodovať, čo bol presne opačný záujem," poznamenal pre agentúru SITA.

Keby sa dnes podľa neho ktokoľvek rozhodol, že chce vyvážať vodu a získal by povolenie príslušného orgánu, mohol by vyviezť bez obmedzení koľko vody chce a kam chce. "Ale nenašli sme pochopenie a tak sme si povedali, že v prípade ohrozenia vody ako strategickej suroviny u nás, vytvoríme, možno v skrátenom legislatívnom konaní, brzdu pre vývoz," vysvetlil minister. Zároveň dodal, že rezort v tejto chvíli nebude meniť znenie zákona o vodách v tejto časti.

Novelu vodného zákona podľa ministra predloží rezort životného prostredia na rokovanie vlády SR v januári. Zo znenia novely vypadnú ustanovenia o vode ako strategickej surovine a jej ochrane pred vývozom. Podľa hovorcu ministerstva Maroša Stana ide o citlivú tematiku, o ktorej je ešte potrebné diskutovať. Rezort má naďalej záujem slovenskú vodu ako surovinu chrániť pred vývozom. Cieľom novely je však najmä transpozícia európskej Rámcovej smernice o vode. Novela zabezpečí všestrannú ochranu podzemných vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach s dôrazom na oblasť Žitného ostrova s ohľadom na strategický význam vody pre štát a verejný záujem. "Novela explicitne zakazuje viesť produktovod/ropovod cez chránené vodohospodárske oblasti, kam patrí aj Žitný ostrov," potvrdilo ministerstvo.

Novela prinesie zmeny v spoplatnení vody na závlahy. Za závlahy sa platilo do roku 2004, keď bolo ich spoplatnenie novelou zákona zrušené. Opätovné zavedenie tejto povinnosti vyplýva z potreby plniť súbor podmienok, ktorých splnenie je nevyhnutné na plynulé čerpanie fondov EÚ v budúcom programovom období ako jednu zo základných podmienok na schválenie Operačného programu Kvalita životného prostredia na roky 2014 až 2020. V tomto prípade ide o implementáciu článku deväť Rámcovej smernice o vode - úhrada nákladov za poskytované vodohospodárske služby a dodržiavanie princípu užívateľ (znečisťovateľ) platí, a teda vyžadovať primeraný poplatok za dodané vodohospodárske služby a zrovnoprávnenie všetkých užívateľov vôd.

Snaha ministerstva je vyjsť v maximálnej miere v ústrety poľnohospodárom a nastaviť poplatok na takú výšku, ktorá negatívne nepoznačí ich hospodárenie, čo môže byť aj nulová sadzba. "Od roku 2016 bude v platnosti nový cyklus vodného plánu, v ktorom sa k otázke možného spoplatnenia rezort opäť vráti," doplnil minister životného prostredia Peter Žiga.