Každé srdce sa môže zlomiť, tak to je, je predsa zraniteľné, nedokáže zareagovať ľahostajnosťou, keď sa z celku stanú dve polovice. Každé srdce sa však môže aj uzdraviť, nech by bolo roztrieštené hoc aj tak, že by sa bolesť zdala neznesiteľná, hoc by každá myšlienka opakovala, že tak to bude navždy.
Vysmútiť straty, zrady a iné boliestky je dôležité, lebo keď pre niečo či pre niekoho prelievame slzy, nie sme slabší či neschopní. Znamená to, že sme ľúbili, naozaj a hlboko, že sme verili, že sme vkladali nádeje, že sme dali do ohňa prst a spálila sa nám nielen ruka, ale aj celý život. V istom okamihu však, aj keď sa nám to nepozdáva a myslíme si, že síl niet, sa musíme pohnúť ďalej, musíme zdvihnúť hlavu a pokúsiť sa žiť, nielen dýchať zo dňa na deň. Jedno veľké šťastie je, že na to nie sme sami, lebo ísť vpred je možno najťažšie rozhodnutie, aké kedy urobíme, ale s Bohom, s Ním to prekonáme.
Byť s Ním
Prvá pomoc, najlepšia a najúčinejšia, je v trávení času v prítomnosti Najvyššieho. V Ňom je spôsob, ako sa uzdraviť, a stačí tak málo. Len sa s Ním zhovárať, len si čítať Jeho slová spísané v Biblii, len sa započúvať do piesní spievaných o Ňom, len premýšľať, len v tichu vnímať.
On sám je lekár a má liek, drží v dlani kľúč od budúcnosti, na ktorú sa oplatí celkom iste tešiť.
Ľudia
Druhá možnosť, ktorá je k dispozícii, aby srdce opäť fungovalo tak, ako fungovať má, sa týka ľudí. Tých, ktorých sme dostali do daru ako rodinu, ako priateľov, ako blízkych. Nie sme s nimi spojení len tak, pre nič, ale máme sa vzájomne držať, keď jeden spadne, máme si pomáhať niesť veľké bremená, ktoré sú pre jedného priťažké, máme si zotierať slzy a kryť si chrbát. Nie je hanba požiadať o radu, nie je hanba vziať si porozumenie a načerpať odvahu zo spoločnosti iných.
Práca
Nuž a napokon je to tak, že keď máme zlomené srdce, uzatvárame sa nielen pred všetkými, ale aj pred všetkým. Viac nám vyhovuje len tak si sedieť, ležať a dumať nad tým, aká neprávosť sa nám prihodila, máme dosť už len z toho, že musíme zarábať na chlieb a chodiť do zamestnaní. Ale navyše nie sme ochotní urobiť nič, lebo je to priveľké sebazaprenie. Boh však ľudstvu rozdal posolstvá, výnimočné a neprenosné, ktoré sme povinní napĺňať. A práve v tom, čo nás baví, v čom máme talenty, by sme sa mali zdokonaľovať bez ohľadu na to, či máme jedno srdce, alebo ho nám ho niekto rozdrvil na tisíc častí. Sme volaní kráčať každý deň zmysluplne, nie zbytočne zaneprázdnene, ale vedomí si svojej hodnoty. Pamätajúci na to, že aj v obdarovaniach, ktoré sme dostali, je odpoveď na smútenie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies